Po skoro 400 rokoch sa do Čiech vrátila na pár mesiacov Ďáblova bible, alebo ak chcete Codex Gigas.
Najväčšia ručne písaná kniha na svete, ulúpená koncom tridsaťročnej vojny švédskym vojskom, bola zapožičaná za niekoľko miliónovú záruku Českej republike.
Viaže sa k nej legenda, podľa ktorej sa benediktínsky mních zaviazal napísať túto knihu do polnoci, ale keďže videl, že to nestihne, zavolal si na pomoc diabla a s jeho pomocou to napokon stihol. Odtiaľ názov Diablova biblia.
Samozrejme, že som sa chcel na ňu ísť pozrieť, ale pre tu krátkosť času, som to napokon vzdal, a vlastne som sa ani nevyzvedal/nezisťoval, kde je vystavovaná a aká je možnosť návštevy. Bolo mi len spomenuté, že niekde na Mariánskom námestí, ktorého polohu som aj tak netušil.
Stalo sa však, že som sa na Mariánskom námestí napokon ocitol, ale poviem vám, úplnou náhodou keď sme niekde zle odbočili a vôbec, len tak kráčali rovno za nosom, s plnou hlavou zážitkov z hradu. Keď sme však skoro narazili do švédskej zástavy, dal som si to dohromady z miestom a pohľadal nejaké plagáty. Tak sme sa ocitli v Klementíne, v Národnej knihovni.
Keď sme už konečne stáli pred Galériou národnej knihovne, bol som skôr toho názoru, aby sme na to kašľali, že sme uťahaný, že si treba oddýchnuť. Lenže von vyšiel pán, ktorý nám nedal na výber:... že či chceme ísť ďalej, že má ešte nejaké volné časenky, že aby sme teda šli.
Tak sme teda šli. Vôbec sme netušili, že mame vlastne ďaľšiu šťastnú náhodu za sebou, že je o Codex taky obrovskyý záujem, že je väčšina lístkov až do januára vypredaná a len pár odložených na voľný predaj.
Po zaplatení vstupného 100 Kč sme vybehli na poschodie, kde sme splynuli s ostatnými čakateľmi. Ešte stále sme neboli pri Codexe.
Česká republika si je vedomá nevyčísliteľnej hodnoty a vyčísliteľnej výšky zálohy, takže knihu zabezpečila v časovom trezore, do ktorého sa na 10 minút zavrie 10 ľudí s jedným strážcom. Hovorím strážcom a nie sprievodcom, pretože ako sprievodca bol slabý a vedel nám povedať len základné veci, akože koľko meria (92cm), aká je ťažká (80kg) a čoho je vyrobená (drevené dosky ako obal a pergamen z koziej kože). Ak som poznamenal, v súvislosti s váhou, že sa Švédi narobili, kým ju v poslednej chvíli zachránili vyhodením z okna pred požiarom, reakciou bolo priznanie, že vlastne o tom ani nič nevie. Už úplne ho zaskočila poznámka/otázka o zvláštnom štvorčekovanom podklade kresieb-obrázkov. Pretože práve na týchto dvoch obrázkoch kniha roztvorená bola. Nedalo sa teda v nej listovať, bola uzavretá v sklenenej vitríne a osvetlená jednou bodovkou, čo bolo vlastne jediné svetlo v miestnosti. Miestnosť bola klimatizovaná na teplotu podla mňa okolo 10 stupňov.
Celkovo zážitok z tmavej, chladnej miestnosti, kde v spoločnosti 9 cudzích ľudí, obkolesených okolo obrazu diabla a nebies, pozeráte na tento výsledok niekoľko ročnej práce stredovekého mnícha z trinásteho storočia (vo veľkej väčšine vskutku výsledok práce jednej osoby) bol a ešte stále je povznášajúci.
Pred trezorom sa nachádza veľká chodba, v ktorej sú kvalitné reprodukcie skoro všetkých strán z biblie aj s vysvetľujúcim textom. Na konci chodby, oddelené malou zástenou sa nachádzala projekčná časť, kde bežal film o knihe. Zasvätený komentár českých historikov sledovalo vari zo dvadsať ľudí rôzneho veku s takým zaujatím na tvárach, aké som už dávno nevidel.
To ticho a nadčasovosť aké tu vládli, bolo obrovským kontrastom ku krásnej, ale stresujúcej prechádzke Hradčanami a Starým mestom.