Stredoveký hrad Niedzica sa nachádza na pravom brehu nádrže Czorsztyńskie v obci Niedzica-Zamek, na poľskom Spiši. Z orlieho hniezda sa stal romantický vodný hrad, ktorý patrí k najväčším turistickým atrakciám v južnom Poľsku a cez sezónu je tu naozaj rušno.
(článok je po 16. rokoch aktualizovaný)
Hrad sa volá aj Dunajec, (slovensky Nedeca) pretože je postavený na konci strmého ostrohu (556 m.n.m.) donedávna vyčnievajúceho vysoko (až 75m) nad korytom rieky Dunajec. Až napustenie priehradnej nádrže v 80-tých rokoch výrazne zmenilo konfiguráciu terénu. Neďaleko stojí aj zrúcanina pevnosti v Czorsztyn, pod Czorsztynskym priehradným múrom je ďalšia nádrž: jazero Sromowskie a to spolu s okolitou prírodou dotvára krásnu krajinnú kompozíciu.
Zámok je zachovaný v takmer v celom rozsahu. Sprístupnené sú komnaty horného a stredného hradu. Horný hrad si zachoval svoje historické zariadenie a povahu. V strednom hrade sa nachádzajú expozície spojené s jeho dejinami a vybavením šľachtického sídla.
Hrad patril od založenia až do roku 1920 pod Uhorskú správu a Uhorským šľachtickým rodom.. Po tomto roku pripadol aj s okolitými obcami Poľsku.
K hradu vedie dláždená cesta na umelo vytvorenom príjazde. Vchádza sa doň starou bránou, nad ktorou sa nachádza erb Horváthovcov i dátum ukončenia prestavby hradu - rok 1601.
Hrad sa vyznačuje malebným položením a pekným výhľadom. Najvyššie položená, a tiež najstaršia časť s vysokou hranolovou vežou bola postavená z vápenca. Pozostáva okrem veže, kaplnky aj s malej obytnej časti, je tu aj malé nádvorie so studňou, hlbokou 65,5 metra.
Podľa legendy ju vykopali Tatársky väzni a mala spojenie s Dunajcom.
Dostávame sa k prvej legende viažucej sa k tomuto hradu. Na hornom hrade bolo väzenie, v ktorom bol údajne odsúdený Jánošík. Historické pramene síce nič také nepotvrdzujú, ale aspoň vidno, že o zbojníka je aj po stáročiach záujem. Pre nás je asi dôležitejšie vedieť, že v tomto mestečku sa narodil náš skvelý herec Miško Dočolomanský.
Hrad Niedzica sa stal aj miestom nakrúcania niekoľkých filmov.
Na hrade sa možno ubytovať. Je tu kaviareň v pivnici i reštaurácia v hradnej jedálni. V čase našej návštevy bolo však všetko zatvorené.
Pred hradom sa nachádza drevenou strieškou zabezpečený peň tzv. dubu Paločayovcov, ktorý ma obvod 6 metrov.
Výlet na hrad si môžete spojiť s návštevou Pieninského národného parku (PIENAP) a plavbou na pltiach po Dunajci. Kúsok od Niedzice sa nachádza náš Červený kláštor, o ktorom na budúce.
História:
Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1325.
Zrejme ešte veľmi jednoduché sídlo ležalo vtedy na území spišskej župy. Jeho vlastníkmi vtedy boli bratia Rykolf a Koksz z rodu Berzewičov.
Už nasledujúceho roku však bol hrad kráľom Karolom Róbertom skonfiškovaný a odovzdaný Palatinovi Wilhelmovi Drugethovi. Zmienka o "novom hrade Dunajec" v jeho závete z roku 1330 naznačuje, že práve on mohol byť stavebníkom kamenného hradu.
Po Viliamovi dedil jeho brat Mikuláš, ale už v roku 1342 sa hrad nakrátko vracia do kráľovských rúk. O päť rokov neskôr je panstvo znovu (tentokrát na viac ako storočie) v držbe rodu Berzewičov, tentoraz jeho Lomnickej vetvy.
Roku 1412 tu uhorský podkomorník Petr Schwarz z Lomnice prijal od vyslancov poľského kráľa vysokú čiastku 37000 kop pražských grošov výmenou za zástavu 13 spišských miest.
Ján Schwarz roku 1463 zastavil hrad Imrich Zápolskému, po jeho smrti v r. 1470 ho Zápoľskí získali natrvalo. Odľahlý hrad zrejme nebol významnému rodu príliš k úžitku. Roku 1528 daroval Ján Zápoľský časť Spišu i s hradom vojvodovi Hieronymovi Łaskiemu.(jediný poľský majiteľ hradu)
Roku 1538 bol hrad opäť zastavený Jánovi Horváth a roku 1589 ho Juraj Horvath z Palocsy natrvalo za 20000 rýnskych zlatých zakúpil do trvalého vlastníctva. Práve Horváthovci hrad pred rokom 1601 výrazne renesančne prestavali do podoby veľmi blízkej tej dnešnej.
Roku 1683 musel nový nájomca barón Giovanelli brániť Niedziczu pred uhorskými povstalcami Imricha Thökollyho. Hrad bol povstalcami dobytý a vylúpený, barón Giovanelli si vykúpil voľnú cestu do Krakova. O rok neskôr cisárske vojská hrad dobyli a záložný majiteľ sa mohol vrátiť späť na svoje sídlo.
Roku 1817 sa rozhodol Andrej Horvath opraviť Niedzicu. Opravy prebehli v rokoch 1821-23, horný hrad však bol ponechaný ako malebná ruina.
Po Andrejovej smrti roku 1828 zdedil hrad jeho brat Ferdinand a po ňom ich sestra Kornélia a jej synovia sa Salamon Alapim. Salamonovia boli až do roku 1945 poslednými majiteľmi Niedzica.
V polovici 19. storočia hrad vyhorel, Salomonovia ho opravili a naďalej na ňom sídlili.Po roku 1920 Salomonovia hrad využívali už len ako letné sídlo.
Po druhej svetovej vojne bola v rámci pozemkovej reformy Niedzica zoštátnená.
Roku 1949 prešiel zámok pod správu ministerstva kultúry, ktoré začalo dlhodobé konzervačné práce spojené so s architektonickým a archeologickým výskumom. Tie pokračovali s prestávkami až do začiatku 90. rokov 20. storočia
Inkovia a Niedzica.
Po roku 1797 na hrade krátko žili jeho zrejme najpozoruhodnejší obyvatelia - Sebastian Berzevicz, jeho dcéra Umin a vnuk Antonio. Matka Umin bola údajne z vysokého peruánskeho indiánskeho rodu a jej manžel Tupac Amaru II bratrancom posledného kráľa Inkov Tupaca Amaru I. Po porážke povstania Inkov utiekli do Talianska, kde bol Tupac Amaru II zavraždený, na Niedzica sa teda uchýlili len Sebastian, Umina a jej syn jednoročný syn a
vlastne posledný kráľ Inkov Antonio Tupac Amaru. (Od tých čias sa tradujú povesti o ukrytom poklade Inkov). Nakoniec aj Umina bola zavraždená. Sebastián Berzeviczy chcel zachrániť vnukov život, a preto ho odovzdal na adopciu pod menom Antony Vaclav Beneš. Preď smrťou Beneš prezradil svoje tajomstvo (históriu inkaského quipu a spojené s ním vraždy) synovi Ernestovi a ten svojmu synovi Ondrejovi. Ondrej prišiel na Niedzicu a hľadal Inkský quipu, ktorý čoskoro našiel (31. júla 1946). Vtedy sme nedokázali čítať quipu. Pritom sa údajne sa jednalo o testament Inkov. Rúrka sa však v Krakove záhadne stratila. Neskôr sa objavili v novinách správy o výpravách za rozprávkovými pokladmi v peruánskom jazere Titicaca. )Informácie pre návštevníkov:
Pod hradom je veľké parkovisko. Platí sa celodenné vstupné aj kartou. Je tu niekoľko reštaurácií a mnoho stánkov. Mimo hlavnej sezóny je všetko zatvorené. Hrad býva zatvorený počas sviatkov a pondelky. Chodník vedie okolo stánkov dole až na priehradný múr, odkiaľ je krásny výhľad na hrad, vlastne oba hrady a celú priehradu. V okolí sú cyklotrasy.
Návštevné hodiny : v skupinách so sprievodcom, alebo individuálne, príručka je zahrnutá v cene vstupenky.
01.05. - 31.09. každý deň od 9:00 - 19:00
01.10. - 30.04. medzi 9:00 - 16:00 (okrem pondelka).
Ceny :
za dospelu osobu ,
za dieťa
