V lokalite Kalkriese v severozápadnom Nemecku zrejme na jeseň roku 9 došlo k bitke v Teutoburskom lese, ktorá znamenala pre rímsku ríšu stratu troch légií a koniec expanzie do Germánie. Na tomto mieste stojí dnes múzeum ako pocta padlým na oboch stranach.
Je zopár múzeí, ktoré sa týkajú jednej bitky, nie časti vojny, ale jedného stretnutia dvoch či niekoľkých armád. Tieto vojenské stretnutia, respektíve ich výsledok, na dlho ovplyvnili beh dejín. Ale múzeum nejakej bitky z pred 2 tisícročí? A vôbec. Hovorí sa, že dejiny píšu víťazi. Ale o tejto bitke vieme prevažne od porazeného. S príslovečnou dôslednosťou opisujú Rimania, ako dostali "Világoš" od barbarských severných kmeňov.
Problém bol v tom, že chýbalo miesto, kde sa to stalo. Vôbec to nevadilo Nemcom v 19. storočí, keď z vodcu Germánov Arminia urobili Hermana, zjednotiteľa Germánskych kmeňov, 
postavili mu gigantický 53 metrový pomník na 386 m vysokom Grotenburgu v Teutoburskom lese a vznikol tam celý turistický priemysel a točila sa hromada peniazí. Niet sa potom prečo čudovať zdeseniu obyvateľov lokality okolia tohto pomníka, keď archeológovia vyhlásili za skutočné dejisko bitky iné miesto. Dokonca prebehol súdny spor!
V júli 1987 major tankového vojska britskej armády na Rýne, amatérsky archeológ Tony Clunn narazil pod kopcom Kalkriese na množstvo mincí, svedčiacich o tom, že sa tu vojaci na poslednú chvíľu snažili ukryť žold pod zemou. Našiel aj olovené gule do prakov. Len vďaka nemu začal v roku 1989 oficiálne výskum. Archeológovia sa postupne priklonili k názoru, že ide o slávne bojisko.
Múzeum teda vzniklo celkom nedávno (2001) a neoslavuje ani víťaza, ani porazeného. Nosná idea je nezmyselnosť vojny.
Vstupná budova, kde si zakúpite vstupenky má na prvom poschodí vybudovanú expozíciu venovanú replikám rímskych reálií, zbraniam, výzbroji a oblečeniu legionárov. Veľkolepé miniatúrové scenérie zobrazujú obrovskú silu légií a samotný priebeh bitky.
Ďalšou expozíciou je múzeum postavené z oceľovej konštrukcie a z hrdzavých železných plátov, ktoré symbolizujú hrdzavé zbrane. Súčasťou tejto budovy je 40 m vysoká rozhľadňa, z ktorej sa môžete poobzerať po dávnom bojisku. V tejto expozícii sa nachádzajú mince, zbrane, fragmenty vybavenia rímskych vojakov a kostí zvierat a ľudí. V stálej expozícii múzea sa nachádza asi 400 predmetov z vykopávok z celkovo 6 000 rímskych nálezov. Najcennejším nálezom je postriebrená tvárová maska železnej prilby rímskeho jazdca.. Táto maska je všadeprítomná a je hlavným symbolom tohto múzea. Medzi dôležité nálezy patria mince, pretože na mnohých môžeme nájsť vyrazenú značku VAR. Ide o skratku mena Varus.
Park má 20 hektárov a archeologické vykopávky budú pokračovať. Park zahŕňa hustý les so skutočnými močariskami a náučný chodník. Cez odlesnenú planinu je predpokladaná pochodová trasa rímskej armády, „rímska cesta“ je označená oceľovými doskami. Nachádza sa tu aj rekonštrukcia obranného valu z navŕšenej zeminy a prútenia. Podľa pôvodnej verzie slúžil Germánom k rozbitiu legionárskych formácii, dnes sa prikláňajú k názoru, že takáto pevnôstka mohla slúžiť k obrane pre malú skupinu legionárov.
Bitka v Teutoburskom lese
Bitka zaskočila v lesnatom a bažinatom teréne tri légie, celkom 15 až 20 tisíc mužov pod velením muža menom Publius Quintilius Varus. Germánov trestuhodne podcenil. Jeho légie pochodovali z nepokojných germánskych územia do bezpečia na Rýne, v skutočnosti ale padli do pasce, ktorú nastražil veliteľ pomocných germánskych jednotiek, Arminius z kmeňa Cheruskov. Počas štvordňovej bitky sa mu podarilo pretiahnutú pochodovú formáciu rozdeliť a zmasakrovať. Varus a velitelia légií sa prebodli mečmi. Zajatcov obetovali germánskym bohom a ich hlavy nabodaly na konáre stromov.
Nakoniec dobre nedopadol ani Arminius. Rimania mu uniesli tehotnú manželku Tusneldu a r. 19 ho zradili a zabili jeho vlastní príbuzní.
Porážka bola pre cisára Augusta aj celý Rím šokom. Podľa legendy cisár obchádzal ešte týždne po bitke palác, bil hlavou do steny, trhal si vlasy a kričal do prázdna: "Varus, Varus, vráť mi moje légie!". Augustov nástupca Tiberius síce viedol na sever niekoľko odvetných ťažení, ale nakoniec o Germánii vyhlásil, že "táto prekliata krajiny nestojí za život jediného rímskeho vojaka".Skutočnosť však bola trochu zložitejšia. Aj po porážke v Teutoburskom lese si udržal Rím nad germánskymi kmeňmi značnú moc. Naďalej dosadzoval náčelníkov kmeňov, ktoré zachovali Rímu lojalitu, a podnikal trestné výpravy ku kmeňom, ktoré odmietali poslušnosť. Velitelia týchto výprav už neopakovali Varov tragický omyl. Rímsku nadvládu potvrdzujú nielen dobové svedectvá, ale aj archeologické nálezy. Rimania síce prehrali jednu veľkú bitku, ale diplomaciou a obchodom si aj naďalej udržiavali nadvládu nad rozsiahlym územím siahajúcim až k Labe. Vzbúrenecke kmene boli príliš slabé, aby predstavovali pre Rimanov závažnejšiu hrozbu.
Otváracia doba
Od apríla do októbra otvorené denne od 10:00 do 18:00
Od novembra do marca, zatvorené v pondelok, od utorka do nedele od 10:00 do 17:00
Vstupné
Dospelí 9,50 €
zdroje: wikipedia, www.kalkriese-varusschlacht.de