Cestou zo Strážskeho do Humenného nemôžete prehliadnuť zrúcaniny hradu Brekov, ktorý sa vypína nad údolím Laborca (280 m.n.m.). Hrad stojí na zdanlivo neprístupnom vrchu, dá sa k nemu však celkom pohodlne dostať.Je vzdialený len pol kilometra od kostola v obci Brekov.

Pretože som túto zrúcaninu viackrát obdivoval, rozhoodli sme sa pre krátky výlet.
Samozrejme, pozrel som sa do mojich obľúbených kníh od Ľudovíta Janotu o slovenských hradoch (mám ich z prvého či druhého vydania a reprintu a tvrdím, že o slovenských hradoch nevyšla lepšia kniha).
História:
Hradný kopec slúžil už v časoch príchodu a osídlovania Slovanov na našom území ako hradisko. Dokladajú to archeologické nálezy zo 7. - 10. storočia, ku ktorým sme sa dostali vďaka neúnavnému výskumu Bela Pollu, čo bol jeden z našich najvýznamnejších archeológov 20. storočia.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1247. Tatárske vpády a potreba chrániť krajinu podnietili vznik aj ďalších hradov v okolí, najznámejšie sú hádam Jasenov a Viniansky hrad.

Určite najznámejším pánom hradu bol knieža Druget, ktorý roku 1325 dostal hrad darom od kráľa Karola Roberta. Z jeho čias pochádza aj najznámejšia povesť, viažuca sa k hradu - povesť o hradnom pánovi a Mišovi Maťukovi. Šlo v nej o to, že chudobný Mišo si kúpil na trhu koníka, skôr mitrhu, ale svojou starostlivosťou dokázal koňa postaviť na nohy, ba priam z neho urobiť krásavca. Keď sa tak s koňom prechádzal pod hradom, uvidel ho hradný pán a po koňovi zatúžil. Keďže to inak nešlo, Mišo sa koňa vzdať nechcel, tak ho napokon pán obvinil, že koňa ukradol a jednoducho mu ho vzal. Nato Mišo vyslovil kliatbu - aby pán nenašiel ani po smrti pokoj a v podobe koňa blúdil okolo hradieb. Neviem, do akej miery je táto povesť pravdivá, isté však je, že počas návštevy hradu treba dávať veľmi pozor, aby človek nestúpil do kobylinca. Tí, čo povesti neveria, tvrdia, že je to práca Brekovčanov, mne sa však povesti páčia a tak im verím a na reči nedám.
Okolo roku 1488 slúžil Jánovi Zápoľskému v boji proti prenikajúcim poľským vojskám.
Hrad neprežil protihabsburské povstania. Sedmohradské kniežatá Juraj Rákoczi a Imrich Thököly hrad silou obsadily aThököly ho dal v roku 1684 zbúrať. Dopadol vlastne ako mnohé iné hrady. A dodnes sa jeho chátranie nedarí zastaviť, takže každá cesta popod hrad (najmä s dlhším časovým odstupom) je spojená s konštatovaním, že sa zasa o čosi zmenšil.

Z hradného kopca je nádherný výhľad do okolia, Humenné máte ako na dlani a pri dobom počasí vidíte aj ďalšie, už spomínané hrady.

O hrad sa začalo pred pár rokmi starať Združenie na záchranu Brekovského hradu. A na záchranu hradu prispieva aj Ministerstvo kultúry SR, takže hádam sa podarí zastaviť a zvrátiť rozpad hradných múrov. V areáli i okolí hradu sa intenzívne pracuje a už po niekoľkýkrát sa tu v lete bude konať medzinárodný dobrovoľnícky tábor na záchranu hradu.