V októbri 2009, bol po dvojročnej rekonštrukcii otvorený Sobášny palác v Bytči. My sme tam boli nakuknúť túto jar a veľmi sa nám páčilo. Veru, dielo sa naozaj vydarilo, veď podľa tlače tá oprava stála celkovo 2,145 mil. €.

Sobášny palác
Z nórskych fondov bolo uhradené 1,065 mil. € a zvyšok zaplatil Žilinský kraj.
Reštaurátori sa snažili dostať palác do jeho prvotnej podoby.
Práce boli veľmi náročné a výsledok je unikátny rozsahom aj kvalitou. Či už z hľadiska interiéru alebo exteriéru, reštaurátori museli byť kreatívni, domýšľať a prispôsobovať sa poznatkom a dokumentom, ktoré mali k dispozícii.
Veľmi citlivo pristupovali k tomu, čo sa zachovalo. napríklad v sále je to odlíšené. To čo je tmavé, je to čo sa zachovalo, čo je akoby bledšie, ale pritom domaľované sa pôvodne nezachovalo.
Zvonku to takto robené nie je, tam je to zreštaurované na komplet tak ako to pravdepodobne kedysi vyzeralo.
Budova má slúžiť na organizovanie divadelných predstavení, koncertov, výstav a tiež vzdelávacích podujatí. Okrem toho budú môcť priestory Sobášneho paláca využívať aj iné záujmové a vzdelávacie organizácie pôsobiace v regióne.
Samozrejme že svadobný palác je určený aj pre svadby.
Keďže sme pri vstupe žiadne vstupné neplatili, očakávali sme túto činnosť pri odchode. Od milej sprievodkyne/správkyne sme sa ale dozvedeli, že vstup je zadarmo, vraj aby sme sa mohli znovu a mnohokrát vrátiť.
Predstavte si niečo také na Slovensku! :-D
Palác je pod správou Považského múzea.

Rodina Turzovcov je spätá s Bytčou. Sobášny palác dal postaviť jej najvýznamnejší člen, uhorský paltín Juraj Turzo. Kaštieľ zase František Turzo.
V roku 1601 dal Juraj Turzo postaviť severozápadne od kaštieľa tzv. Sobášny palác, objekt s veľmi špecifickým určením na svadobné hostiny jeho detí. Jednoduchá stavba obdĺžnikového tvaru s jedným poschodím prekvapuje vnútornou dispozíciou.
Vstupná hala na prízemí bola zaklenutá krížovými klenbami, ktoré niesli dva stredové stĺpy.
Okrem toho sa tam nachádzali štyri miestnosti s klenbami.
Na poschodie viedlo dvojramenné kamenné schodište, ústiace do hlavnej sály s rozmermi 34,5 x 12,5 metrov. Na konci sály bola hudobná empora a v strede sa nachádzal arkier, ktorý slúžil podľa legendy pre svadobnú posteľ. Totiž priamo na hostine sa muselo manželstvo potvrdiť aj "telesne" za kontroly svadobných hostí.
Juraj Turzo mal sedem dcér a žil bohatým spoločenským životom, takže palác bol spočiatku nepretržite využívaný.
Nápis v hlavnom portáli objektu s rokom výstavby 1601 znie:

PRE SVADOBNÚ SLÁVNOSŤ SVOJICH MILÝCH DCÉR,
AK ICH PÁN BOH BUDE CHCIEŤ TAK DLHO ŽIVIŤ,
DAL TENTO PALÁC Z OTCOVSKEJ LÁSKY POSTAVIŤ ROKU PÁNA MDCI
URODZENÝ A VEĽKOMOŽNÝ PAN JURAJ TURZQ MAGISTER KRÁĽOVSKÝCH POHÁRNIKOV
A RADCA JEHO POSVÄTNÉHO CISÁRSKEHO VELIČENSTVA.

Svadby však neboli jediným využitím paláca.
Vo veľkej sále na poschodí preto dočasne uskladňovali obilie, prípadne i iný tovar.
Inventár paláca pochádzajúci z roku 1627, ktorý sa zachoval v Štátnom archíve v Bytči, uvádza, že na prízemí vo vstupnej hale skladovali 26 balíkov soli, každý vážil asi 110 až 160 kilogramov, ktorú vozili z Poľska.
Tu ju uskladnili a neskôr predávali.
Na prízemí bola podľa súpisu aj kuchyňa a vo veľkej sále na poschodí 11 hromád obilia a iných plodín.
Z uvedeného súpisu jednoznačne vyplýva, že palác slúžil aj pre iné účely ako boli svadby.
Sobášny palác poskytoval najväčšiu miestnosť vo vtedajšej strednej Európe. V spojitosti s ním sú známe aj ďalšie skutočnosti. Pohyboval sa tu napríklad aj Juraj Jánošík, ktorý slúžil v posádke u Juraja Thurzu a strážil celý kaštieľ, ktorého súčasťou bol aj sobášny palác.
Okrem toho palác slúžil aj súdnictvu. Uskutočnil sa v ňom súd nad pomocníkmi Alžbety Báthoryovej, jednak tu bol sťatý Ficko a zároveň odsúdené aj jej pomocníčky, ktoré neskôr upálili.
Návštevníci sa všetko o histórii podrobne dozvedia zo stálej expozície, ktorá je nainštalovaná na prízemí Sobášneho paláca.

História rodiny Turzovcov, Juraj Turzo
Od 15. storočia začína na Spiši výrazne vstupovať do správy Uhorska rod Turzovcov z Betlanoviec. Stali sa dedičnými županmi na Orave a Spiši, komorskými grófmi v banských mestách, biskupmi, krajinskými sudcami, predsedami kráľovskej komory a palatínmi. Niektorí z nich študovali na známych univerzitách. Rod sa na území Slovenska rozdelil na viaceré vetvy, ale asi najvýznamnejšou bola bytčiansko-oravská a spišská. František Turzo získal za 17 000 zlatých hrad Hričov a značne poškodený kaštieľ v Bytči, ku ktorému patrilo pomerne veľké panstvo a vlastné mestečko Bytča a stal sa zakladateľom bytčiansko-oravskej vetvy rodu, keďže v druhej polovici 16. storočia mu patrili hradné panstvá Orava, Lietava a Bytča. V roku 1556 sa oženil s Barbarou Kôstkovou, ale ich manželstvo bolo bezdetné.
Po jej smrti si zobral Katarínu Zrínsku, s ktorou mal päť detí. Od roku 1575 sa kaštieľ v Bytči stal hlavným sídlom rodu, odkiaľ riadili rozsiahle majetky. Vdova Katarína sa spolu s deťmi presťahovala z Lietavy do Bytče. V roku 1576 sa vydala za Imricha Fórgáča. Po smrti Kataríny (1583) sa správy turzovských panstiev ujal Františkov syn Juraj Turzo, ktorý výrazne rozšíril a zveľadil rodinný majetok. Dva roky po smrti svojej manželky Žofie Forgáčovej, s ktorou mal dve dcéry, Zuzanu a Juditu, si zobral za ženu Alžbetou Coborovú, dcéru vicepalatína Imricha Cobora. Juraj sa stal za odmenu z protítureckých bojov v roku 1602 kapitánom pred dunajského vojska a veliteľom novozámockej posádky a za jeho podiel pri uzatvorení mieru s Turkami na rieke Žítave získal v roku 1609 hodnosť uhorského palatína, čo bola druhá najvyššia funkcia v kráľovstve. Napriek tomu, že bol presvedčeným evanjelikom, zostal oddaný cisárskemu katolíckemu dvoru. Jeho zásluhou bola ustanovená územná organizácia evanjelickej cirkvi v Uhorsku zvolaním žilinskej synody v roku 1610.
Palatín Juraj Turzo zomrel v roku 1616 a správy majetku sa ujal jeho jediný syn Imrich Turzo.

Bytčianský kaštieľ
Vďaka Turzovcom sa Bytča stala strediskom renesančnej architektúry na Slovensku. František Turzo sa podujal postaviť nový kaštieľ na mieste zničeného pôvodného Bytčianskeho hradu.
Pozval milánskeho staviteľa Jána Kiliana, ktorý v rokoch 1571 až 1574 stavbu zrealizoval. Užívania kaštieľa sa však František Turzo nedožil, pretože zomrel v roku jeho dokončenia na Lietavskom hrade. Nový kaštieľ bol vystavaný v južnej časti mesta, blízko pri potoku, ktorý zabezpečoval vodu pre vodné priekopy, sa zachoval do dnešných čias v prakticky rovnakej podobe, ako bol vybudovaný v 16. storočí.
Znížil sa jedine parkanový múr, strechu zničili požiare. Kaštieľ sa skladá zo štyroch krídel situovaných do štvorca. Na rohoch sú umiestnené štyri bašty, ktoré zabezpečovali jeho fortifikáciu. V 17. storočí došlo k úpravám fasád, aby objekt nevypadal príliš vojensky a skôr pripomínal šľachtické sídlo. Preto bola prevedená i sgrafitová výzdoba. Dominantou kaštieľa je šesťposchodová veža na severnom krídle, ktorá zároveň plnila funkciu vstupnej brány do vlastného objektu. Sú na nej umiestnené i dva erby. Pravý patril Turzovcom a ľavý jeho druhej manželke Kataríne Zrínskej. Medzi nimi je situovaná tabuľa s nápisom o postavení stavby:

Za spravodlivého a nepremožiteľného Maximiliána,
voleného rímskeho cisára, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech,
dal od základov postaviť toto dielo na vlastný náklad
František Turzo z Betlanoviec roku pána MDLXXI.

V súčastnosti nie je kaštieľ sprístupnený a slúži pre potreby Štátneho archívu.

zdroje: publikácie na mieste a sme.sk