Ak sa chystáte do prírody a zrazu vás zaskočí zle počasie, je dobré mať záložný plán. Nejaké múzeum, alebo hrad by bol dobrý. A čo takto stará záhadou opradená baňa? To znie celkom zaujímavo, nie?
Žiarska dolina v Západných Tatrách je jedna z najnavštevovanejších dolín na Liptove. Lenže sa tu dajú obdivovať a objavovať nielen výtvory prírody, ale i ľudských rúk. Počasie bolo neisté a tak sme sa rozhodli pre prehliadku Medvedej štôlne nachádzajúcej sa na začiatku Žiarskej doliny v Západných Tatrách.
Prístup ku štôlni je jednoduchý. Na konci Liptovského Mikuláša zabočíte vľavo na Žiar. Prejdete okolo sídliska, obcami Vitálišovce, Smrečany a Žiar až na platené (v sezóne) parkovisko v ústí Žiarskej doliny. Ďalej Vás závora nepustí. 200m od parkoviska teda natrafíte na Medvediu štôlňu, ktorá je jediným sprístupneným banským dielom na Liptove.
Lenže táto baňa je naozajstnou záhadou. Medvedia štôlňa patrí svojou dĺžkou k unikátom starých banských tatranských diel. Je najdlhšia, meria 550 m. Paradoxne o nej nenájdeme v historických prameňoch vôbec žiadnu zmienku . Chýbajú presné informácie o jej vzniku a majiteľoch. Donkonca údaje chýbajú aj v archívoch Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici. Dá sa síce vychádzať z r. 1832, dátumu vyrytého na stene pri prvom rozdelení chodieb a dátumu 1811 pri závale. Ale to je všetko. Kým medvedia štôlňa nebola oficiálne sprístupnená verejnosti v apríli 2012, ani mnohí tunajší o nej nevedeli. Štôlňa vedie po kremennej žile, preto sa uvažuje o tom, že baníci dobývali drahé kovy, zrejme zlato. V okolí štôlne nie je ani stopy po haldách, a to zrejme preto, že sa vyťažená hornina mohla ďalej spracovávať ako železná ruda alebo sa vyťažené kamene použili pri stavbe cesty z Liptovského Mikuláša do Liptovského hrádku, ktorej sa možno práve preto hovorí "zlatá".
A možno je to všetko inak a halda sa tu nevytvárala práve z dôvodu utajenia tunajšej ťažby.
Ale vráťme sa k prehliadke. Nasadzujeme si čelovky (čelové lampy), ktoré nám sprievodca rozdal. Naša rodina sa vydáva do útrob hory a veru nám nie je všetko jedno. Našťastie nás upokojuje hlas nášho lektora a v neustálom prúde informácií zabudneme na pocit, že sú nad nami celé Tatry.
A zachvíľu sa zoznámime s permoníkmi, ktorí 400 metrov štôlne osvetľujú svojimi olejovými kahanmi, ale to svetlo je slabučké a za čelovky sme veru vďační.
V minulosti títo strážcovia nerastov a pokladov varovali baníkov pred nebezpečenstvom. Oni im za to nechávali kúsok zo svojej stravy.
Ten skončil v skutočnosti u potkanov. Ak kúsok jedla zmizol, bola to záruka, že v bani sa nenachádza plyn. Hlodavce sú na plyn veľmi citlivé a zo zamorených miest utekajú.Permoníci boli aj tí, ktorí baníkom pomáhali, ale ich aj trestali, keď nedodržiavali pravidlá bane. Viera v permoníkov vytvorila akýsi kódex baníkov. Ak boli baníci hluční, nadávali, hádali sa a ,jednoducho, nerešpektovali pravidlá, malí strážcovia privolali pohromu.
Ale vráťme sa ešte k záhade. Možnoje tu jednoduché vysvetlenie. V prvej polovici 19. storočia tu mohli ťažiť Szentiványiovci z Liptovského Jána. Boli známi tým, že radi hýrili a hrali hazardné hry. Ich dlh na daniach bol taký vysoký, že museli predať lesy, alebo sa ich majetok po častiach dostali do dražby. Takže potrebovali nejaký skrytý, pokiaľ možno nezdanený príjem peňazí a taká tajná baňa, o ktorej nikto nevie, sa možno zdala byť dobrým nápadom.
Zaujalo nás ešte aj rozprávanie o krátkom živote baníkov. Tí sa v bani doslova udreli na smrť (ak nezahynuli pri nešťastí), aby uživili rodinu. Umierali mladí. Ich ženy sa následne vydali za ďalšieho baníka, avšak len na dobu do ďalšieho ovdovenia. Takto banícke manželky v priebehu svojho života pochovali aj päť manželov .
Zaujímavý je aj ekonomický prepočet prác na dnešné pomery. Jeden milimeter vyrúbanej štôlne by dnes prišiel na 5 eur, celá štôlňa potom na 2.750.000 eur.
Možno podľa názvu štôlne usudzujete, že v nej prebývali medvede.
Ale bolo to inak. Pred štôlňou bola kedysi plechová tabuľa, ktorá upozorňovala návštevníkov, že vstupujú do územia, kde v hojnom počte žijú medvede. Zhodou okolností bola pár metrov pred vstupom do bane a názov medvedia jej teda prischol úplnou náhodou.
Dĺžka štôlne: 550 m
Hĺbka štôlne: +8 m
Dĺžka sprístupnenej trasy: 400 m
Dĺžka vstupu: 30 mim.
GPS koordináty JTSK:
North: 1185671,135 East: 373753,202
GPS koordináty WGS 84:
North: 49° 08`52,123`` S East: 19° 42`14,397`` V
Otváracie hodiny
Otvorené denne 10.00 - 16.00 hod.
Prvý vstup o 10.00 hod. Posledný vstup o 16.00 hod.
Ceník
Lístky zo vstupného nezahadzujte. Umožnia vám zľavu v ďalších expozíciach Podzemie pod vežami a Stanišovská jaskyňa.
Dospelí - 5 Eur
Dôchodcovia, študenti a deti - 3 Eurá
zdroj: www.stolna.sk