P2500671Je to trochu smutný príbeh. Hrad Sklabiňa tu mohol byť. Zachovalý aspoň z väčšej časti. Nebyť II.svetovej vojny a dôslednosti nemeckých vojsk v proti-povstaleckom boji.

Zrúcanín je na slovensku neúrekom. Ruín hradov a zámkov veľa. Tieto pozostatky pyšných sídel sú tu ale už dlho. V 17. a 18. storočí zaniká význam hradov ako opevnených bodov. Súvisí to zo zmenou vojenskej stratégie a výzbroje. Hrady sú hromadne šľachtou opúšťané a väčšinou nechané napospas. Začína ich spustnutie, chátranie a cesta k súčasnému stavu.
Niektoré hrady boli ale zničené rakúskou armádou po stavovských povstaniach v Uhorsku. Ale aj to bolo dávno.
Hrad Sklabiňa to vydržal až do 30. septembra roku 1944. Preto mám ja z tejto návštevy smutnejší pocit ako z návštev iných zrúcanín hradov na Slovensku. Nemecké vojská vtedy vytlačili z tejto oblasti povstaleckú armádu a obec i hrad vypálili, časť obyvateľov zavraždili, iných odviezli do koncentračných táborov.
Poloha:
Hrad sa nachádza v krásnom prostredí vŕškov podhoria Veľkej Fatry nad obcou Sklabiňský Podzámok (626 m.n.m.) asi 10 km východne o metropoly Turca - Martina. Ak prichádzate od Sklabiňského Podzámku, hrad je pred vami tak ukrytý, že si ho ani nemusíte všimnúť. Po pravej strane na malej vyvýšenine zbadáte najskôr hospodársku budovu. Nad hradom je malý vŕšok, z ktorého je výhľad na nádhernú prírodu Turčianskej kotliny a Veľkú Fatru. Sú tu ešte stále čitateľné zákopy z obdobia II.sv.vojny.
V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním. Opravy však nesmerovali do najdôležitejších a najviac postihnutých častí, ktoré by sa ešte zrejme podarilo zachrániť. Od roku 2000 sa o hrad staralo občianske združenie Donjon.
V roku 2007 bola ukončená nájomná zmluva na hrad medzi OZ Donjon a obcou Sklabiňský Podzámok. Obecný úrad koncom roka 2008 založil spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť plánovala počas roku 2009 získať financie potrebné na konzerváciu hradu.
Občianske združenie (OZ) Donjon však bojovalo o hrad. Nakoniec stredoveký hrad spolu s pozemkom o veľkosti približne 10 000 metrov štvorcových a baštou kúpilo za 250 000 eur.
Od roku 2020 je areál hradu staronovým opatrovníkom opätovne vyčistený a celoročne sprístupnený, vstup je však už spoplatnený. Výťažok je použitý na postupnú rekonštrukciu hradu.
Vzhľadom na vlastnícke práva na hrad nie su vyčlenené na opravy žiadne štátne peniaze, ani príspevky z EU-fondov. Vstupné je vlastne jediným príjmom OZ.
V priestore južnej bašty pri hlavnej bráne je predajňa suvenírov a vstupného. V severnej bašte je expozícia, ktorá predstavuje stavebný vývoj hradu a malé lapidárium. Vďaka chovu alpínskych kôz môžu návštevníci ochutnať i zakúpiť kozie produkty. Odporúčame. Stádo má 50 kusov, ale tohto roku sme ho nevideli a po čuchu sa nedá nájsť, pretože tieto kozy nepáchnu ako naše kozy domáce.
V priebehu roka sa na hrade usporadúva niekoľko podujatí, najväčšie sú tradičné hradné slávnosti v polovici augusta.
V priestore štvrtého predhradia zrekonštruovalo občianske združenie DONJON pôvodné delostrelecké opevnenie a od roku 2006 tu prevádzkuje súkromné Múzeum hradu Sklabiňa. Budova, v ktorej múzeum sídli bola postavená v polovici 17. storočia ako posledná vývojová fáza hradu Sklabiňa, štvrté predhradie malo drevené opevnenie a drevenú bránu. 
Po vojne bola budova takmer úplne rozobraná na stavebný materiál obyvateľmi priľahlých obcí. Po roku 2000 začalo OZ Donjon s generálnou rekonštrukciou celej budovy do pôvodného stavu, a dnes poskytuje zázemie pre obnovu hradu Sklabiňa. Nie je tu len múzeum, ale aj ubytovanie pre dobrovoľníkov. 
Keď sme pri dobrovoľníkoch. Tých je veľký nedostatok. Ubytovanie a strava sú zrejme slabým lákadlom, pritom sa tu uplatní každý, každého veku či pohlavia a telesnej konštrukcie.
Múzeum vlastné vo dvoch miestnostiach predstavuje bohaté dejiny hradu Sklabiňa, staré meštianske a ľudové nábytky, dobové fotografie hradu, portréty majiteľov, zbrane a nálezy.

História:
Zrúcaniny hradu postaveného v prvej polovici 13. storočia na staršom hradisku. Vznikol v prvej polovici 13. storočia, pričom prvá zmienka je z roku 1242. V prvej polovici 14. storočia hrad vlastnil magister Donč. 15.-20.mája 1434 hrad vypálili husiti počas šiestej lúpežnej výpravy. Následne bol nákladne opevnený a prestavaný, pribudli dve bašty. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 tu sídlila Turčianska župa. V roku 1436 hrad vyhorel. O niečo neskôr bol postupne upravený. Hrad získal v roku 1527 František Révay, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej župy až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho v rámci potláčania SNP hitlerovské vojská podpálili, odvtedy je v ruinách.

54074  P2500678

Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. V rokoch 1460 až 1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali druhé predhradie chránené baštou.
Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditeľné len v teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný.
Otváracie hodiny:
Pondelok až štvrtok:8:00 – 18:00
Piatok až nedeľa: 8:00 – 20:00
Vstupné:
Dospelý i dieťa - 5,- €



Nájdi si cestu
    Show the options
štart :
 alebo 
Cieľ      :
 alebo 

Galéria z roku 2008:

gallery_icon.jpg

zdroje: www.muzeum.sk, www.hrady.sk, www.zachranmehrady.sk, www.sme.sk