Zrúcaniny Likavského hradu stoja na osamelom skalnatom kopci podhoria Chočských vrchov na pravom brehu Váhu vo výške 650 m.n.m. asi 1 km severne od obce Likavka. Hrad Likava patrí medzi nemnoho slovenských hradov, ktoré nemajú maďarský ekvivalent k menu. Svedčí to o etnicite Liptova a používaní slovenského názvu. Jeho vznik sa datuje do prvej polovice 14. storočia.

Je to dobrý tip na nedeľnú vychádzku. K hradu vedie dobre označený turistický chodník z obce Likavka.
Po červenej značke sa dá prísť až na dohľad od vstupnej brány, kde sa kríži s poľnou cestou, ktorá slúži len pre hradný servis, je na nej závora, teda k hradu sa autom po nej nedostanete (pešo, samozrejme, áno). Cesta po chodníku je príjemnou prechádzkou v lese po okraji potoka, vhodnou aj pre malé deti. Len na konci je krátky desaťmetrový prudší zráz.

História:
Začiatky hradu sú nejasné. Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókakőiho, kráľovského vrátnika a liptovského išpána. Podľa ďalších názorov ho dal v roku 1320 postaviť zvolenský župan magister Donč. V každom prípade, podľa prvej zmienky o hrade ho roku 1335 vlastnil. Hrad dal do poriadku a dal ho rozšíriť.
Hrad mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Krakova.
Po jeho smrti hrad pripadol kráľovskej komore a roku 1397 sa ho dotklo ťaženie moravského markraba Prokopa a kniežaťa opolského Vladislava, ktorí hrad poprvýkrát dobyli a nakrátko obsadili.
V rokoch 1431 - 1434 bol v rukách husitov,potom ho kráľ Žigmunt  daroval roku 1435 Hunyadyovcom. Ján Hunyady v tom čase vystaval novú západnú bránu s veľkou štvorhrannou vežou.
V roku 1474, po zbúraní Liptovského hradu, stal sa strediskom rozsiahlych kráľovských majetkov v západnej časti Liptova.
Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému synovi kráľa Mateja Korvína, na prelome 15. a 16. storočia Zápoľským. V 16. storočí boli majiteľmi Krušičovci a v druhej polovici 16. storočia Illesházyovci.
Renesančné úpravy, najmä v juhozápadnej časti hradu, sa týkali fortifikačných systémov, v roku 1642 vznikol nový vchod vo východnej bráne. Najmladším stavebným zásahom bolo vybudovanie opevnenia na južnej a západnej strane (1678 a okolo 1700). Od roku 1651 časť majetkov patrila Thőkőlyovcom. Hrad bol do tohto času pomerne skromným sídlom, klenby tu boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy, jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline v stredoveku patriace k hradu.
Štefan Thőkőly ml.hrad značne prestaval, zväčšil a prepychovo zariadil. Kedže na hrade nebolo vody, dal do skaly vykopať studňu . Vybudoval rozsiahle západné predhradie s piatimi baštami. Pri potlačení Thőkőlyho povstania v roku 1670 po týždni bojov generál Heister hrad dobyl. Vtedy tu bolo ubytované vojsko a začal slúžiť ako župná väznica. Hrad bol začiatkom 18. storočia dejiskom bojov stavovských povstaní medzi rákocziovskými a cisárskymi vojskami. V jeseni 1707 hrad dobyli a na rozkaz Františka Rakócziho II. zničili.
Mali ho premeniť na ruinu hneď, avšak čo nezničili oni, to zničil čas.

Súčastnosť
V roku 1975 sa zrútila časť najviac ohrozeného severného paláca. V osemdesiatých rokoch prebehli s pomocou masívnej betonáže záchranné práce, o ktorých sa v súčastnosti hovorí ako o škodlivých zásahoch.
V súčastnosti už tretím rokom pokračujú záchranné opravy horného hrady, ktorý je kvôli tomu neprístupný.
Nedostatok financií neumožňuje určiť, kedy budú opravy ukončené.
Návštevníkom je prístupný len dolný hrad s Hunyadyho vežou v ktorej je stála expozícia. Hrad je pod správou Liptovského muzea.

Povesti
Z povestí je známe rozprávanie o likavskej čiernej pani (je identifikovaná ako dcera Jána Kružiča - Helena), ktorej prechádzky po likavských poliach sú predzvesťou dobrej úrody. Ďalšie povesti sa týkajú Thőkőlyho povstania, hlavne skryté poklady a útek mladučkého Imricha Thőkőlyho, preoblečeného za poddanské dievča pred cisárskymi vojakmi, sú hlavnými témami.

Expozícia v Huňadyho veži
Expozícia pozostáva z panelov s bohatým ilustračným materiálom a sprievodným textom.
Fotografická dokumentácia hradu za obdobie posledných troch desaťročí , reprodukcie dobových rytín, drevorytov, kresieb a malieb, kreslená dokumentácia archeologických nálezov a stavebných prvkov a detailov , fotografie trojrozmerných exponátov získaných archeologickým výskumom hradu alebo pochádzajúcich z historických zbierok Liptovského múzea plasticky sprítomňujú dobu, ľudí a život Likavského hradu v priebehu štyroch storočí jeho existencie.
Ukážka dokumentácie :

Návštevné hodiny
Objekt sprístupnený počas letnej turistickej sezóny

Otváracie hodiny: HRAD LIKAVA je od 1.11.2011 do 30.4.2012 zatvorený.
 Máj :   Po – Ne 10.00 – 16.00
Jún – September Po – Ne 9.00 – 17.00
Október Ut – Ne 10.00 – 16.00
Vstupné: dospelí - 2 € deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP - 1 € regionálna zľava 25% FOTO – 1,00 € VIDEO – 1,66 €

Zaujímavé odkazy:
Templári na Likave?
Združenie na záchranu hradu.

zdroje: liptovskemuzeum.sk, likavka.sk,