Čičmany sú rázovitá slovenská dedina, ktorá sa nachádza v lone Strážovských vrchov, skoro pri prameni rieky Rajčanky. Na celom Slovensku, ale aj za hranicami, sú Čičmany preslávené  starobylým ľudovým krojom s krásnymi výšivkami, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom.

Čičmany sú krásne v každom ročnom období a za každého počasia. Ako typ na nedeľný rodinný výlet môžu poslúžiť aj teraz v zime. Napokon hneď nad dedinou je lyžiarske stredisko Javorinka (mapka dole) a múzeum je otvorené takmer každý deň v roku. V lete je toto prostredie viac ako vhodné na turistické a cykloturistické výlety. Z vrchu Strážov (1213 m.n.m.) je krásny výhľad na okolie.
V obci je aj dostatočná ponuka ubytovania.

Čičmany sú najvyššie položenou obcou okresu Žilina, s nadmorskou výškou 655m n.m.
Prvá historická zmienka o obci hovorí "o novej ceste, ktorá vedie od osady Cziczman"   z roku 1272.
O pôvode a vzniku obce existuje niekoľko teórií. Jednou z nich je teória o nemeckom pôvode, ale rozšírenejšia je teória o balkánskom, konkrétne o bulharskom vplyve.
Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem odborníkov aj verejnosti od konca 19. storočia.
Architekt Dušan Jurkovič inicioval už v roku 1895 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe. Na základe jeho zamerania bola na výstavisku postavená presná kópia poschodového tzv. Joklovho domu aj s niektorými menšími hospodárskymi objektmi.
V otázke pôvodu poschodového domu niektorí bádatelia uvažovali o cudzom, nemeckom vplyve z blízkych dedín osídlených nemeckým etnikom, keďže poschodový dom je v ľudovom prostredí slovenského vidieka netypický. Myšlienku svojim rozborom vyvrátil Vilém Pražák (1941), ktorý podmienil vznik poschodového domu v Čičmanoch sociálnymi a ekonomickými pomermi v obci, do značnej miery aj existenciou veľko rodiny (súžitím nerozdelenej rodiny rodičov a rodín ich synov, prípadne vnukov). S tým súvisela potreba väčšieho počtu miest na spanie, ktorú v Čičmanoch riešili budovaním spacích komôr v podkroví alebo na poschodí inak tradične pôdorysné členeného domu (izba - pitvor - komora).
Oproti tomu Soňa Švecová (1967), ktorá skúmala rodinný život v Čičmanoch, nedokázala jednoznačný súvis medzi formou rodiny a poschodovým domom.
Záujem verejnosti pútali čičmianske domy najmä výzdobou vonkajších stien.
Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. Pôvod spočíva v ochrannom nátere vonkajšími vplyvmi ohrozených častí trámov, v spodnej časti domu a i na nárožiach.
Neskôr sa základy domu murovali z kameňa a ochranný náter stratil zmysel. Niekto začal domy vápnom zdobiť. Za vzor slúžila Čičmianská výšivka. Výzdobné prvky tvorili jednoduché opakujúce sa motívy: čiarky, kríže, kolieska, kľukaté línie, baranie rožky.
V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, trámov, pričom výzdoba je sústredená okolo konštrukčných prvkov, niekde radená i do pásov.
Najskôr sa pravdepodobne maľovali poschodové domy, ktoré boli pokladané za honosné. Na domoch prízemných sa uplatnila skôr pásová maľba rešpektujúca šírku trámov.
Bohužiaľ na vývoji osídlenia obce sa podpísali tri veľké požiare (1907, 1921, 1945).
Po požiare roku 1907 na južnom konci začala výstavba murovaných domov.
Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921, kedy zhorela polovica obce. Vďaka tlaku, ale i pomoci štátnych orgánov sa postavili tradičné domy drevené so šindľovou strechou, ale zástavba zhustla a zmenila sa. Kvôli bezpečnosti boli postavené vysoké tehlové komíny a murované pece a šporáky. Veľkým záujmom verejnosti, požiadavkou pamiatkových orgánov pri stavbe nových domov a organizovaním rôznych súťaží, sa maľba na domoch udržala dodnes, ale rozvinula sa do nových foriem. Výzdoba často nerešpektuje šírku trámu a je obohatená o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky.
Pomoc v hodnote približne 1,5 - 2 miliónu korún bola podmienená dodržiavaním zásad stanovených pamiatkovým úradom. Pod dozorom Dušana Jurkoviča boli vypracované tri typové projekty: prízemný troj-priestorový dom so sedlovou strechou a štítom; prízemný dom s podstrešnými komorami, s pavlačou v štíte podľa domu richtára Ondreja Bakulu, ktorý bol postavený v roku 1891, poschodový dom s pavlačou pozdĺž štítovej a jednej bočnej steny, pripravený podľa Jokloviec postavených v roku 1714, ktorých model bol predstavený aj na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe spomínanej v úvode. Podľa tohto projektu bol postavený aj Radenov dom, kde je dnes expozícia múzea.
Vypálenie obce Nemcami v roku 1945 - zhorelo 33 domov - prinieslo veľký odliv obyvateľov z obce (až tretina obyvateľov), ktorí osídlili oblasti prázdne po odsune Nemcov - v obciach Tužina, Nitrianske Pravno, Most na Ostrove.
Len do poslednej uvedenej obce sa presídlilo 60 rodín.
Uvedené dramatické medzníky spolu s prirodzenou snahou obyvateľov po zlepšení kultúry bývania sa podpísali na výzore súčasných Čičmian. Preto v rezervácii ľudovej kultúry, ktorá bola vyhlásená v roku 1977 (zahŕňa: dolný koniec obce a 115 zrubových domov), je len 32 evidovaných ako kultúrne pamiatky a len 3 objekty pochádzajú z obdobia pred požiarom v r.1921.
Súčasťou rezervácie sú aj dva objekty v správe Považského múzea v Žiline.
Prvý z nich - tzv. Radenov dom, bol zakúpený ešte v roku l966, opravený a v roku 1967 tu bola otvorená muzeálna expozícia. Návštevníci majú možnosť vidieť bohaté zbierky tradičného odevu, obuvi, pracovných nástrojov a zvykov. V druhom objekte, tzv. Gregorovom dome, je prezentované bývanie Čičmancov z 20-tych rokov 20. storočia.
Radenov dom je posledný poschodový dom v obci. Bol postavený v roku 1924 v rámci obnovy Čičmian po požiari podľa vyššie spomínaných projektov. Podľa tohto projektu postavili len tri domy a dva z nich boli po druhej svetovej vojne upravené na domy prízemné, takže Radenov dom je posledný zachovaný poschodový dom v Čičmanoch.

Otváracie hodiny múzea v Radenovom dome 
1. 9. - 31. 5.: utorok - nedeľa 8.00 - 16.00 hod. Posledný vstup 15.30 hod.
1. 6. - 31. 8.: pondelok - nedeľa 9.00 - 17.00 hod. Posledný vstup 16.30 hod.
Obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30 hod.
Zatvorené počas sviatkov: 1. 1., Veľký piatok, 24. - 26. 12.
Vstupné dospelí: 2 €
ZŤP, dôchodcovia, študenti: 1,30 €
deti do 6 rokov: zadarmo
rodinná vstupenka (2 dospelí + 2 deti do 15 rokov): 5,30 €

zdroje: cicmany-info.sk, wikipedia, cicmany.sk, pmza.zilina.net