Ak cestou na juh Chorvátska zídete z diaľnice už pred Zadarom (Posedarje), chýba vám len 24 km na zaujímavý ostrov Pag. Ľahká prístupnosť ostrova mostom či vzdialenosťou od Slovenska, moderné vybavenie a vybunovanosť i bohatá história tento ostrov predurčujú  na obľúbené miesto pre rodinnú i aktívnu dovolenku.

Ostrov Pag je tretí najväčší ostrov v Kvarnerskej skupine a piaty najväčší na Jadrane vôbec.
Najstarší názov ostrova, ako je zaznamenané v prácach rímskeho spisovateľa Pliniusa z 1. storočia Cissa (Kissa) bol pravdepodobne ilýrskeho pôvodu. Neskôr zmenili Chorváti meno na Caska; rovnomenné sídlo stále existuje v Pagskom zálive. Súčasný názov Pag (ostrov a mesto), pochadza podľa niektorých prameňov z gréckeho slova pege, ale väčšinou sa predpokladá, že názov Pag je odvodený z latinského slova, ktoré znamená Pagus dedinu.
Stálych obyvateľov je len 8000 tisíc. Keď tu zavítate, bude vám jasné, že prečo. Väčšinu ostrova pokrývajú nehostinné kamenné plochy.
Ostrov je veľmi pretiahnutý v smere severozápad-juhovýchod - pri dĺžke 60 km sa šírka pohybuje od 2 do 10 km - a zaberá plochu 285 km ². Od pevniny je po dĺžke oddelený Velebitským prielivom (Velebitský kanal), od ostrova Rab na severe Pažským prielivom (Paški kanal), na juhovýchodnom konci ho cca 340 m dlhý Pagský most (Paški most) (bez poplatku) spája z mysu Fortica cez Ljubačskou úžinu (Ljubačka vrata) s mysom Osljak na pevnine.
Inak sa dá na ostrov dopraviť aj trajektom Prizna-Žigljen (nepretržite cca po 1 hodine).
Od pevniny ho oddeľuje Velebitský prieliv a najväčšiu časť zaberajú holé skaliská, len miestami sú porasty macchií.
Juhozápadné pobrežie je nízke, naproti tomu severovýchodné brehy sú vysoké a strmo spadajú k morskej hladine.Najvyšší vrchol je ostrov Sv. Vid vysoká 348 m, za ktorým nasleduje hornej Kršin s 263 a Komorovac píku 199mm.
Jednou zo zaujímavostí ostrova sú početné pramene pitnej vody, a početné podmorské pramene. Voda sa  na ostrov sa dostáva popod morské dno. Na ostrove sú tri sladkovodné mokraďové jazerá; Veliko a Malo blato a Kolansko blato. Hoci podnebie na ostrove je  Stredomorské, pohorie Velebit má taký vplyv na vegetáciu, že východná časť ostrova je kvôli silným vetrom a silným mrazom úplne holá.  V plytkej zátoke  pri Pagu sa skrýva ešte ďalšie prírodné bohatstvo, preverené a osvedčené liečivé bahno.
Na svahoch a v údoliach sa pestuje vinič, olivy, zelenina, ovocie, z mlieka oviec sa vyrába známa špecialita pagský syr (paški sir). Nie je problém na ostrove natrafiť na predajcu tohto sýra a my doporučujeme :vyskúšajte, napriek vysokej cene, je to delikatesa, na ktorú len tak nezabudnete.
Jeden z výrobcov tohto syra na ostrove získal nedávno sýrového Oskara na svetovej súťaži v anglickom Birminghame.
Na ostrove sa pasie 45 000 oviec, ktoré denne nadoja 5000 litrov mlieka. Ovce spásajú trávu, na ktorej zostávajú vetrom rozprášené kvapky morskej vody. A spásanú riedku trávu tvoria rôzne aromatické bylinky, ako napríklad šalvia, timián a rozmarín. Sýr sa tu vyrába nepretržite tisíce rokov. Toto všetko tvorí základ pre jedinečnú chuť značky Paški sir.
V staroveku obýval ostrov ilýrsky kmeň Liburnov, ktorých si neskôr podmanili Rímania.
Centrom ostrova bola vtedy Cissa (dnešná Caska) pri severozápadnom konci Pažskej zátoky. Toto mesto zaniklo okolo 4. storočia, kedy po zemetrasení kleslo pod hladinu.
Neskôr sa centrum osídlenia presunulo do strednej časti ostrova, v okolí dnešnej lokality Staré mesto (Stari grad). Potom sa celé osídlenie sťahovalo ešte raz. (o tom viac v samostatnom článku o meste Pag)
Pobrežie ostrova je rozčlenené niekoľkými hlbokými zálivmi a jeho celková dĺžka tak dosahuje 269 km, z toho 84 km pripadá na pláže. Vyberú si tu aj tí najnáročnejší dovolenkári, ktorí hľadajú verejnú pláž so všetkým potrebným vybavením, alebo takí, ktorí majú radi skryté zákutia a pôžitok zo samoty. Pagské pláže pokryté skalami, štrkom ale aj najjemnejším pieskom.
Suhozidi, kamenné múry, sú dôležitou súčasťou minulosti Pagu a večný pamätník na život poľnohospodárov, ktorí vybudovali a spravovali múry po stáročia. Ostrov Pag je najvýznamnejšou oblasťou v Chorvátsku,  kde sa zachovali kamenné múry v celkovej dĺžke  asi 1000 km. Postavené ako prirodzená hranica medzi pastvinami, dosť vysoké, aby ich ovce nepreskočili a dasť silné, aby ich ani bora nezbúrala. Špecifickosť týchto kamenných múrov je, že boli postavené v dvoch, troch a dokonca aj štyroch radoch. Ich stavba nebola ľahká, kamene vážia aj 50-60 kilogramov, a v niektorých častiach pastvín  boli stavitelia konfrontovaný s veľkými prekážkami. Pretože majú veľký význam, v posledných niekoľkých rokoch sa vyvíja veľké  úsilie na ochranu suhozidi na Pagu.

Turistickým centrom severného Pagu je Novalja. Na mieste dnešného mesta stávala pôvodne rímska osada. Jej vznik sa datuje do doby okolo prvého storočia nášho letopočtu.
Novalja sa v posledných rokoch stala známou vďaka pláži Zrče, ktorá je považovaná za obdobu španielskej Ibizy. Na pláži sa totiž nachádza niekoľko klubov, v ktorých sa konajú párty aj za účasti popredných svetových DJ-ov. Tohto roku tu napríklad vystupoval Tiesto.

Pod korunami storočných olív, na samom severozápade ostrova, leží Lun.
Príroda tu zanechala stopy svojej štedrosti v jedinečnom spojení zelene a blankytu.
Táto oblasť divých olivovníkov je jediná svojho druhu na Jadrane a má veľkú botanickú cenu, vďaka svojej charakteristike je od roku 1963 chránená a bola vyhlásená za botanickú rezerváciu.

Prístup na Pag
Trajekt z pevniny: Prizna – Žigljen (30 min., denne mimo hlav. sezóny od 5,30 do 22,30 hod., v sezóne od 1,00 do 23,30 hod.), alebo použiť cestný ťah smerom od Zadaru: Posedarje (exit na diaľnici) – most Fortica – Pag = 44 km

Čo ďalej môžete vidieť na ostrove Pag:
ostrov Pag
mesto Pag
Novalja - najkrajšie západy slnka (pláže Zrče, Caska, Planka)
olivovníky v Lune
Metajna - ticho na konci sveta.

zdroj: wikipedia, chorvatsko.cz