Na spoločných rímskych a slovanských základoch vzniknutá Dubrovnícka republika, hlavný konkurent Benátok v Jadranskom mori, za 500 rokov svojej existencie vybudovala nádherné pevnostné mesto, momentálne v barokovom štýle, dokonalý mestský organizmus. Vodovod, kanalizáciu a napr. lekáreň mal Dubrovník ako jedno z prvých miest v Európe. V Dubrovníku vznikli nemocnice, starobince a lazarety.

 "Non bene pro toto libertas venditur auro"
"Sloboda sa nedá kúpiť za všetko zlato sveta"

heslo Dubrovníckej republiky

Pamätám si, ako sme v deväťdesiattreťom otcom pozerali na obrázky zničeného Dubrovníku v televízii. Horiace domy, ruiny a plačúcich ľudí. Vtedy otec so slzami v očiach nadával na vojnu a všetko s tým spojené.
Zničenie Dubrovníku sa ho dotklo snáď najviac, bol tam začiatkom 80-tých rokov a mesto i ľudí si zamiloval. Neskôr keď EÚ a UNESCO (je na zozname svetového kulturného dedičstva UNESCO od r.1979) poskytli miliardy na obnovu perly Jadranu, svitla nádej, že sa to všetko napraví a opraví. Otec bol skeptický a neveril, že znovuzrodenie prebehne rýchlo a Dubrovník dostane svoju starú tvár.
Bol som tam prvý krát v roku 2008. Nemôžem porovnávať, ale mesto je nádherné a duch starého Dubrovníka je určite dávno späť.
Mohutné, desiatky metrov vysoké hradby a opevnenia obkolesujú celé mesto a dnes poskytujú nevšedný zážitok ako Múzeum Hradieb. Hradby sú sprístupnené a na vyše 5 kilometrovom oblúku sa dá pozrieť celá pevnosť z vtáčej perspektívy.
Dubrovník skoro ráno pripomína skôr ornitologický raj. Kŕdle lastovičiek využívajú chladnejšie ráno a v očakávaní nadchádzajúceho horúceho dňa sa snažia uloviť svoju dennú dávku.
Ospalí upratovači skôr dospávajú ako upratujú a trh sa tiež len prebúdza.
Celá pevnosť je veľká pešia zóna, autá tu neuvidíte, sem tam nejaký elektromobil vezúci čerstvú zmrzlinu do predajní a to je všetko.
To hlavné sa v Dubrovníku odohráva na ulici Stradun, ktorá vznikla zasypaním úzkeho prielivu, ktorý kedysi oddeľoval ostrov od pevniny. Je lemovaná útulnými kaviarňami a obchodmi, a končí známou Onofrievovou fontánou.
Symbolom  slobodného Dubrovníku je Rolandov stĺp  na námestí Luža. Práve tu rozhodne narazíte na niektoré z verejných vystúpení pouličných umelcov či divadelníkov.
Hlavnou kultúrnou akciou sú Dubrovnické letné hry.
Pokiaľ sa zaujímate o architektúru, poteší vás goticko-renesančný Kniežací dvor a palác Sponza z 15. storočia. Vo vnútri paláca Sponza upútajú pozornosť kusy starého nábytku a sochy. V átriu sa často konajú rôzne divadelné predstavenia.
Toto prostredie naozaj navodzuje tu pravú historickú atmosféru.
Patronóm Dubrovníku je Svätý Blažej, ktorému bol zasvätený kostol na námestí Luža. Mesto je plné všeliakých kláštorov a kostolov, nájdeme tu napr. synagógu z 15. storočia.
V Námornom múzeu v pevnosti Sv. Ivana sa dozviete zaujímavosti o námorníctve od stredoveku až do 20. storočia.
Dubrovník mal svojho času tretiu najväčšiu flotilu na svete, ktorou konkuroval aj Benátkám.
Sotva sme vkročili do Dubrovníka, neďaleko zakotvila zaoceánska výletná loď San Marco a kyvadlová doprava začala hrnúť desiatky turistov do mesta. Ďalší začali prúdiť troma mestskými hlavnými bránami. Za necelú hodinu bolo o mesto preplnené a už sme mohli na hlavnom nádvorí len kľučkovať pomedzi ľudí. Asi by som každému, kto chce túto perlu Jadranu navštíviť a užiť si ju, doporučoval radšej mesiace mimo hlavnej sezóny.
V pevnosti žije neustále viac ako 5000 ľudí a na turistov si dávno zvykli. Ja si to neviem predstaviť: zvyknúť si na davy zvedavcov, ktorí nakukujú do mojej kuchyne, do môjho okna, do nášho života.

História:
Donedávna sa tradovalo, že Dubrovník , pôvodným menom Ragusa , vznikol zlúčením dvoch osád : Laus ( neskôr tiež Raus , Ragus ) , ktorá sa nachádzala na ostrovčeku južne od dalmátskeho pobrežia , osídlenom obyvateľstvom románskeho pôvodu (utečenci z Epidaure - Cavtate, zničeného predtým Avarmi a Slovanmi) a Dubrava , slovanskej osady na pobreží a že sa v 12. storočí obe osady spojili v jednotný celok , keď bola zasypaná pôvodná úžina , na mieste ktorej sa dnes nachádza hlavná ulica Stradun.
Podľa posledných archeologických zistení a rekonštrukcií starogréckych námorných ciest bol Dubrovník zastávkou medzi Budvou a Korčulou (vzdialenosť 95 námorných míľ) a bol teda pôvodne gréckou námornou osadou. Pod Stradunom, v miestach, kde mala byť zasypaná úžina , sa našli prirodzené pieskové vrstvy, teda nie nasypané ľuďmi.  Teda je možné, že všetko bolo inak.
Politicky bol Dubrovnik v stredoveku pod ochranou či voľnejšiou nadvládou Byzantskej ríše a po Štvrtej krížovej výprave v rokoch 1205 až 1358 pod priamou nadvládou Benátskej republiky. Po Zadarskej mierovej zmluve v rokoch 1358 až 1440 sa stal relatívne nezávislým vazalom Kráľovstva uhorského.
Po roku 1440 sa Dubrovník ocitol v podobnom vzťahu k Osmanskej ríši - platil ročný tribút sultánovi.
Republika zažívala vrchol svojej moci a prosperity v 15. a 16. storočia, v spolupráci s Anconou - osa Dubrovník, Ancona, (Florencia) a Flámsko konkurovala Benátskej republike - ose Benátky, Rakúsko a Nemecko.
V 16. storočia mala dubrovnícka flotila 180 veľkých lodí.
Konštitúcia Dubrovníckej republiky bola striktne aristokratická, obyvateľstvo bolo rozdelené na Nobility, remeselníkov a plebs. Všetka skutočná moc bola sústredená v rukách aristokracie. Občanom bolo dovolené držať iba malé úrady, zatiaľ čo plebejcom ani to. Svadby medzi členmi rôznych tried spoločnosti boli zakázané. Veľká rada (Consilium Maior) sa skladala iba z členov aristokracie (každý šľachtic v nej dostal kreslo pri dovŕšení 18 rokov) a mala v rukách najvyššiu moc. Vláda republiky mala liberálny charakter a javila záujem o spravodlivosť a princípy humanizmu .

Už od roku 1416 obmedzila obchod s otrokmi.
Mesto bolo v roku 1667 takmer zničené silným zemetrasením, pri ktorom zahynulo približne 5000 ľudí. Bolo zničené historické centrum mesta.
Republika však strácala svoj ​​hospodársky a politický význam nielen kvôli ničivému zemetraseniu, ale aj následkom celkovej stredomorskej krízy.
Koniec republiky nastal po obsadení mesta Napoleonovými vojskami v roku 1806. Oficiálne republika zanikla v roku 1808 .
Roku 1815 bol Dubrovnik anektovaný Rakúskom ako súčasť rakúskej Dalmácie. Patricijské aristokratické rody sa buď odsťahovali, alebo boli začlenené medzi rakúsku nižšiu šľachtu s titulom gróf. Tento stav trval až do roku 1918, kedy sa stal súčasťou novo vzniknutého Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávia).
Na začiatku 2. svetovej vojny sa mesto stalo súčasťou samostatného Chorvátska. Od apríla 1941 až do septembra 1943 bolo mesto okupované talianskymi a neskôr nemeckými vojskami. Oslobodené bolo v roku 1944 juhoslovanskými partizánskymi jednotkami.
V roku 1991, po vyhlásení chorvátskej samostatnosti, bolo mesto ostreľované ťažkými delami Juhoslovanskej ľudovej armády z okolitých pohorí, pričom utrpelo mnoho škôd.
Výber z pamiatok:
Najcennejšou pamiatkou je ucelený fortifikačný systém mesta, ktorý sa zachoval neporušený. Tvorí ho 1940 metrov hradieb z 8. až 17. storočia, ktoré sú miestami až 6 metrov hrubé, ďalej 15 obranných veží, z nich najmohutnejšia je valcová Minčeta.
Do opevneného mesta vedú iba dva hlavné prístupy, dve brány - Pilská brána (Vráta od Pila) a Pločská brána (Vráta od Ploče). Sú zabudované do stredovekého opevnenia, ktoré je tvorené viacerými menšími pevnosťami.
Chrám sv. Blažeja - Baroková stavba z počiatku 18. storočia je zasvätená svätému Blažejovi, alebo Vlahovi. Tento patrón mesta sa v 10. st. v sne zjavil jednému z tunajších mníchov a upozornil ho, že sa na Dubrovník chystajú Benátčania. Vďaka tomuto zjaveniu sa Dubrovník Benátkám dokázal ubrániť a Vlaho-Blažej sa stal chránencom miestnych.
Rolandov stĺp - Pred chrámom stojí socha rytiera Orlanda (Rolanda). Bola postavená v roku 1418 a stala sa symbolom Dubrovníku – slobodného mestského štátu. Pod sochou na podstavci je vyrytá dĺžka pravého Rolandovho predlaktia – 51,5 centimetru. Každý si mohol ľahko premeriať, či mu trhovec predal správnu mieru.
Veľká Onofriova fontána - Kryštálová voda ponúka osvieženie všetkým pútnikom a kto sa jej napije, do mesta sa určite vráti. Tento posledný bod dvanásť kilometrov dlhého vodovodu z roku 1438 dokazuje, akým moderným mestom Dubrovník bol, pretože rozvod vody a kanalizácie – v 15. storočí v Európe bol unikátny. Fontánu postavil neapolský staviteľ Onofrio della Cava.
Gundulićovo námestie (Trg I. Gundulića), kde dopoludnia býva tržisko poľnohospodárskych plodín a popoludni obľúbená kaviáreň. Uprostred je pomník najväčšieho básnika Dubrovníckej republiky, Ivana Gunduliće.
Katedrála Nanebovstúpenia Panny Marie - Keď sa roku 1192 anglický kráľ Richard Levie srdce plavil z tretiej krížovej výpravy, stroskotal pri brehoch Dubrovníka a zachránil sa na blízkom ostrovčeku Lokrum. Ako poďakovanie nechal vystavať kostol, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej katedrály. Ten však nevydržal obrovské zemetrasenie v roku 1667 a zrútil sa. Dnešná baroková podoba katedrály je až z 18. storočia.