Predstavte si, že nastúpite do autobusu MHD, ale po jeho rozbehnutí sa nedívate znudene cez jeho okná, ale sánka vám spadne v nemom úžase a tento stav trvá počas celej cesty. Po vystúpení z tohto autobusu však tento pocit nekončí, ba dokonca graduje po najbližšie desiatky minút. Dobro došli ! v Národnom parku Krka, vchod Lozovac.

Múzeum nemeckého námorníctva vo Wilhelmshavene ukazuje vývoj nemeckého vojenského námorníctva od roku 1848. Bolo založené v roku 1998 a je v súkromnom vlastníctve. Nemecké technické múzeá sa vo veľkej miere venujú zbraniam a vojenské lode su najväčšie zbrane aké kedy človek vyrobil. 

Malé, ale pekné mesto sa nachádza asi 15 kilometrov od Wangerlandu a je súčasťou Frízska, o tejto časti Severozápadnej Európy som už písal. Názov mesta Jever mi hneď niečo pripomínal, ale súvislosti som si uvedomil až na neskôr.
Uprostred mesta Jever, obklopený idylickou anglickou záhradou, stojí mestská dominanta, úctyhodný hrad. Hrad je jednou z najkrajších architektonických pamiatok v severozápadnom Nemecku.

Pavol Dobšinský bol najvýznamnejší zberateľ slovenských rozprávok a povestí a jeho príbehy dnes žijú napríklad aj na Donovaloch. Na svahu pod penziónom Šafran totiž vyrástla v roku 2009 čarovná dedinka, trochu zvláštna pri pohľade z diaľky a zblízka podobná filmovým kulisám. Slovenské deti dobre poznajú rozprávky Pavla Dobšinského a práve nimi sú inšpirované celé Habakuky.

Vodopád v Lúčkach nie je veľký, ale je krásny, pokiaľ v ňom tečie dosť vody. Zvláštnosťou Lúčanského vodopádu je jeho poloha, pretože sa nachádza priamo uprostred obce Lúčky. Takže je k tejto prírodnej vodnej kráse jednoduchý prístup, na rozdiel od mnohých iných vodopádov na Slovensku.

Vranské jazero lákalo vždy predovšetkým rybárov, ale v posledných rokoch boli vybudované pešie a cyklistické chodníky okolo Vranského jazera, ktoré umožňujú si užiť tento prírodný park doslova každému, kto má záujem. Na severe jazera je Ornitologická rezervácia a na juhu sa dá požičať kajak, alebo bicykel.

V oblasti Súľovských vrchov, v ťažko prístupnom teréne stoji na vysokom skalnatom ostrohu (507 m.n.m.) zrúcanina Hričovského hradu. Je to tiché miesto, len kúsok od nového úseku diaľnice D1, nad malou dedinkou Hričovské Podhradie.

Ak na diaľničnom moste ponad Hričovskú priehradu v smere na sever otočíte hlavu na ľavo, môžete vidieť na blízkom kopci týčiacu sa zrubovú vežu starovekého hradiska. No. Možno tam v období pred tisícročiami podobná stavba stála. Dnes tam stojí pekná nová rozhľadňa.

Predstavte si, že dostanete na svoje narodeniny zámok! Presne to sa stalo v roku 1857 kráľovnej Márii. Určite svojho manžela veľmi zbožňovala. Dar pôvodne nebol nič iné ako miesto: kopec v lese južne od Hannoveru. Kráľovná Mária chcela stredovekú budovu v gotickom štýle a aby to bol dobre opevnený hrad.. A tak sa aj stalo.

Na severe Nemecka hrady nenájdete. Nie také typické slovenské, týčiace sa na nedostupných bralách. Je to preto, že nedostupné bralá tu nenájdete. Rovina, miestami pahorkatina, je ale popretkávaná riekami, riečkami, kanálmi. Je tu veľa malých či väčších vodných plôch a vôbec je tu voda prítomná na každom kroku. A voda môže tiež slúžiť ako ochrana, nie nepodobná nedostupnému bralu.

Neďaleko centra mesta Cloppenburg sa nachádza skanzen, taký ako si skanzeny predstavujeme. Na ploche približne 20 hektárov sa nachádza viac ako 60 historických budov z Dolného Saska, ktoré boli premiestnené zo svojich pôvodných umiestnení, znovupostavené a zariadené podľa pôvodného stavu. Najstaršie sú zo 16. storočia.

Treba si povedať hneď na úvod, že ostrov Murter nie je len ďalším obyčajným Chorvátskym ostrovom vhodným na letný dovolenkový pobyt, Samozrejme je aj tým. Ale má aj aj svoju bohatú a zaujímavú históriu. Ostrov Murter som pred rokom spomínal v článku o NP Kornati. Bolo to v súvislosti s vlastníckymi právami na tieto ostrovy, ktoré sú v rukách obyvateľov ostrova Murter a nie je to náhodou. Všetko to má súvis s drevenými loďami. A o všetkom tomto je nové múzeum v Betine.

Harmanecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie sprístupnené jaskyne na Slovensku. Napriek tomu je dosť neprístupná. Jej vchod je totiž na severnej strane vrchu Kotolnica v nadmorskej výške 821 m, t. j. 260 m nad dnom doliny Harmanca a teda aj parkoviskom, tento fakt býva hlavnou príčinou, ktorá veľkú časť netrénovaných turistov rýchlo odradí.

Roški slap je menej známa časť národného parku Krka. Omnoho známejší je Skradinski buk a celá sústava vodopádov, kanálov a kaskád okolo neho. Pritom aj tu sa dá príjemne stráviť deň v krásnej prírode, previezť sa loďou, navštíviť starý kláštor, alebo uskutočniť namáhavý výstup a schladiť sa v jaskyni. Ak sa teda rozhodnete navštíviť Roški Slap, rezervujte si radšej celý deň a hneď zo vstupenkou do parku si zakúpte aj výlet loďou (ceny pod článkom).